Matúš 27: 17n
Uprostred tých predurčených i predpovedaných a preto významných udalostí okolo kríža Pána Ježiša má svoje špeciálne miesto jedna fascinujúca udalosť. Príbeh o Barabášovi. Táto udalosť sa nachádza vo všetkých 4 evanjeliách, pričom zaberá veľa priestoru, zvlášť u Matúša, Marka a Lukáša.
Na prvý pohľad je príbeh Barabbáša a Ježiša jednoduchý. Podstata tkvie v tom, že Pilát chce prepustiť Ježiša napriek tomu, že tí čo Ho obviňujú, dôrazne žiadajú Jeho smrť. Pilát mal moc k tomu, aby Ježiša prepustil. Chce však uspokojiť aj zástupy, a tak hľadá nepriamy spôsob, ako prepustiť Ježiša. Jeho prvý pokus prepustiť Ježiša nevyšiel, keď Ho poslal k Herodesovi. Pán Ježiš je späť u Piláta a Pilát by ho opäť rád prepustil. V tejto chvíli, akoby v sekunde je pred nami Ježiš Barabbáš a Ježiš Kristus. Predošleme, že tí dvaja predstavujú jasne vyhranenú voľbu, pokiaľ ide o duchovný osud človeka. Každý predstavuje iné kráľovstvo a iný spôsob vstupu do tohto kráľovstva. Ježiš Barabbáš predstavuje kráľovstvo tohto sveta, ktoré znamená snažiť sa nájsť spásu v tomto svete. Do tohoto kráľovstvo sa vstupuje cez ľudské úsilie, prostredníctvom využitia ľudskej moci vrátane násilia. Ježiš Kristus predstavuje Božie kráľovstvo, do ktorého vstupujeme pokorou, prostredníctvom viery. Musíme si uvedomiť, že neexistujú iné alternatívy nášho duchovného osudu. Každý žijúci človek si vyberie buď toho ktorý sa nazýva Barabbáš a s ním kráľovstvo tohto sveta alebo toho, ktorý sa nazýva Kristus a s ním Božie kráľovstvo.
Kto je to teda ten charakter, Ježiš Barabbáš, čo sa tak náhle, nakrátko objaví v evanjeliách? Barabbáš je priezvisko. Podobne poznáme Petra. Šimon bolo Petrovo meno a Bar-Jonáš bolo jeho priezvisko. Barabbáš je kombináciou dvoch aramejských slov: bar, čo znamená syn a abba, čo znamená otec. Takže Barabbáš znamená „syna otca.“ Niektorí vykladači Písma navrhuje, že môže pochádzať z aramejského slova pre syna a rabbon pre pána alebo rabína. V tom prípade by meno Barabbáš znamenalo „syna rabína.“ Niektorí rabíni boli v skutočnosti známi ako otcovia na znak uznania ich učenia a vzdelania.
Je teda dosť dobre možné, že Barabáš bol synom prominentnej rabínskej rodiny v Jeruzaleme. Bol pravdepodobne dobre vzdelaný s dobrými vzťahmi s politicky vplyvnými osobami. Jeho plné meno bolo pravdepodobne Ježiš Barabáš, tak ako sa objavuje v sýrskej a arménskej verzii Matúša 27:16-17(“„Ktorého vám mám prepustiť: Ježiša Barabbáša alebo Ježiša, ktorý sa volá Kristus?“”). Niekoľko bádateľov, vrátane Williama Barclaya či D.A. Carsona, pokladajú tento výklad za správny. D.A. Carson má za to, že opisovatelia textu v pozdejších dobách vymazali meno Ježiš z Barabbášovho mena z úcty k Ježišovi (Kristovi) aby im voľba medzi Ježišom Barabbášom a Ježišom Kristom nevyznievala tak groteskne. Ak mal Barabáš meno Ježiš tak mal veľmi bežné meno na tú dobu. Ježiš je to isté meno ako Jozua (Hospodin zachraňuje, Hospodin je spása).
Tá symbolika výberu medzi Ježišom Barabbášom a Ježišom Mesiášom je veľmi, veľmi výpovedná, lebo to je opravdu výber spasenia, ktoré pochádza zo sily či vzdelania človeka (či celej jeho rodiny, otca) alebo spasenia, ktoré pochádza od Jahveho cez zasľúbeného a prorokovaného Mesiáša.
Ježiš Barabbáš veril v seba-vykúpenie, nie vo vykúpenie prostredníctvom Mesiáša. Písmo ho označuje za povstalca pričom používa grécke slovo, ktoré znamená burič, protištátny živel, človek, ktorý sa postaví proti existujúcim autoritám a inštitúciám . Barabáš nečaká a nemá dôveru v blížiaceho sa Mesiáša. On sám sa chcel stať spasiteľom židovského národa a pokúsil sa silou ho oslobodiť z pod jarma Ríma. Niet pochýb o tom, že sa pripojil k miestnemu oslobodzovaciemu hnutiu bojovníkov za slobodu od Ríma. Ježiš Barabbáš, tento revolucionár nosiaci dýku, chcel zvrhnúť existujúce inštitúcie a prevziať okamžite politickú moc. Barabbáš sa spolu s ostatnými rovnako zmýšľajúcimi povstalcami, zúčastnil povstania v Jeruzaleme proti rímskej autorite. Ich povstanie však bolo potlačené a Barabáš a jeho druhovia boli zatknutí Rimanmi, súdení a odsúdení na ukrižovanie.
Čo ešte vieme o Barabášovi? Je nazývaný vrahom (Marek 15:7, Lukáš 23:19 a Skutky 3:14 ) čo nie je prekvapujúce. Teológia oslobodenia verí že aj vražda je dobrý prostriedok, ak má za následok získanie moci. Barabáš bol tiež nazývaný lupičom, zbojníkom, zlodejom (Ján18:40). Podľa Jozefa Flávia sa slovo prekladané ako lupič, zbojník (lestes) vzťahuje aj na členov nacionalistického hnutia Zelotov, ktorí sa živili aj lúpežami. Barabáš mohol byť členom tohto hnutia. Dvaja zlodeji, zbojníci, lupiči, ktorí boli ukrižovaní s Ježišom Kristom, mohli byť tiež členmi tohto hnutia. Prečo si to môžeme myslieť? V tom čase lúpež nebola hrdelným trestným činom a napriek tomu boli títo dvaja zlodeji odsúdení na ukrižovanie. Z toho sa všeobecne usudzuje, že tí zbojníci boli aj povstalcami, vrahmi a členmi hnutia vedeného Ježišom Barabášom, Zelóti, vlasteneckí bojovníci za slobodu. Evanjelista Marek to potvrdzuje slovami : “S povstalcami, ktorí sa pri vzbure dopustili vraždy, bol vo väzení muž menom Barabbáš (Marek15:7).”
Matúš charakterizuje Barabbáša, že bol “povestný” (27:16). Toto slovo naozaj znamená slávny, populárny a pozoruhodný. Barabbáš bol v Jeruzaleme teda dobre známy a zdá sa, že mal veľa sympatizantov a následovníkov. Dokonca bol známy aj Sanhedrinu. Preto, keď bol Barabbáš odsúdený na ukrižovanie, sa jeho sympatizanti z jeruzalemského davu i sympatizanti zo Sanhedrinu zhromaždili skoro ráno, aby žiadali o jeho prepustenie.
Prečo je na strane Barabbáša toľko ľudí? Verili v tento svet, nie v budúci svet. Verili tomu, že teraz potrebujú politickú i vojenskú moc. Verili v materializmus a seba-vykúpenie. Neverili proroctvám svojích prorokov ani Božím sľubom. Oj nie! Chceli ihneď vziať veci do vlastných rúk, opierali sa o svoje vlastné chápanie i záchranu všetkými (vlastnými) prostriedkami. Chcú bojovať s partizánmi. Ich slogan bol: „Moc teraz! Sláva teraz! Postavenie teraz! Bohatstvo teraz!“
Nateraz sme videli príbeh Barabáša z pohľadu Piláta, vedúcich predstaviteľov národa a davu. Každý jeden z týchto pohľadov má v sebe lekciu. Najviac však zaujme podívať sa na tento príbeh očami Barabáša samotného.
Z pohľadu Barabáša je jeho príbeh príbehom príbehov, lebo je to príbeh spasenia hriešnika cez Ježišovu smrť na Golgote. Už sme videli, že jeho meno znamená “Syn otca” a symbolizuje, že Barabáš je reprezentatívnym typom všetkých synov, všetkých otcov, ktorí sa narodili na tento svet. Počnúc Adamom sme rasou vzbury proti autorite Boha. Búrime sa Jeho vôli, okrádame Ho o Jeho slávu. Sme vrahovia našich duší a duší okolo nás. Nachádzame sa poviazaní v temnote väzenia hriechu a vo svojich srdciach cítime právom odsudzujúci výrok o nás… Sme teda ako Barabbáš. Sme odúdení buriči, lotri, zlodeji a vrahovia nachádzajúci sa vo väzení hriechu. Príbeh Barabbáša je teda aj naším príbehom.
Barabáš, ktorý sa práve nachádza v takom ťažkom väzení vie, že jeho dni sú spočítané. On naviac vie že zomrie na kríži. Asi si už aj predstavuje, ako sú mu klince zatĺkané do rúk a nôh. Temnota jeho väzenia spolu s očakávaním najhoršieho je hrozná. Ak v tú noc vôbec zaspal, tak ráno sa zobudil s hrôzou zo svojej smrti. Nakoniec si je ale vedomý, že ho zobúdza silná vrava, hundranie či dokonca krik davu, ktorý vonku čosi veľmi kričí. Nakoniec sa mu zdá, že počuje svoje vlastné meno. Zbystrí pozornosť a počuje nahnevaný krik a srdce má určite naplnené neistorou. Potom počuje kroky strážcu, kľúč otvárajúci dvere väzenia a žalárnika prichádzajúceho, aby ho oslobodil z reťazí (Písmo hovorí o tom, že bol poviazaný). Barabbáš si asi v tej chvíli mohol myslieť, že to je koniec a že prišiel jeho čas. Žalárnik ho však vyvádza von zo žalára, privádza ho von z budovy a hovorí mu: “Si voľný”. Stretáva sa s davom, ktorý však kričí: Ukrižuj ho, ukrižuj ho! Čo to má ale znamenať, on je predsa v tejto chvíli voľný!? V tom dave stretáva aj ľudí, ktorých veľmi dobre pozná a všetci akoby jedným hlasom kričia: Ukrižuj ho, ukrižuj ho! Je celkom zmätený a iba po chvíli si uvedomí, že to dav nežiada jeho ukrižovanie, ale ukrižovanie niekoho iného na jeho mieste.
Ak by som bol na mieste Barabbáša (a ja som tam bol o trochu pozdiejšie), tak by som v nemom úžase sledoval, čo sa to tam dialo. Veľmi by som asi chcel vedieť, ako to celé skončí s tým mužom, čo má byť ukrižovaný na mojom mieste. Jednoducho mám za to, že Barabbáš nasleduje celý ten sprievod a vidí Ježiša, ktorý padá pod váhou kríža, ktorý bol určený jemu. Vidí Šimona z Cyrény, ktorý je prinútený vojakmi, aby niesol Ježišov kríž. Ten sprievod končí na Golgote. Ako len musel byť Barabbáš zmätený! Počuje ozvenu úderov kladiva pribíjajúcich klince a díva sa na vlastné ruky. Už videl vlastné prebité ruky, už videl vlastnú krv, vlastné utrpenie. Sám však teraz stojí pod krížom niekoho, kto tam zomiera na jeho mieste. Doslova, fyzicky na jeho mieste. Vojaci dvíhajú kríž a Ježiš Barabbáš tam vidí Ježiša Krista. Po chvíli počuje volanie z kríža: “Otče odpusť im, lebo nevedia čo robia”. Za chvíľu prechádza vedľa neho stotník, díva sa mu do tváre a hovorí: “Toto bol v pravde Boží Syn”. A Barabbáš viac ako predtým, v údive, zmätku, prekvapení, sa díva na muža, ktorý zomiera za neho, na jeho mieste. Oj, to je scéna scén: nevinný Boží Syn, Ježiš Kristus na mieste buriča, lotra, zlodeja a vraha Ježiša Barabbáša.
Ježiš Barabbáš sa v tejto chvíli stáva jediným človekom na svete, ktorý môže povedať, že Ježiš Kristus zomrel fyzicky na jeho mieste. Každý jeden z nás však môže povedať, že Ježiš Kristus zomrel duchovne na našom mieste, lebo to som bol ja a ty, ktorý sme mali zomrieť. Bol som to ja, ktorý som si zaslúžil Boží hnev. Bol som to ja, ktorý som si zaslúžil večný trest v ohnivom jazere. A bol to však Ježiš na mojom mieste, ktorý všetko to strpel. Za moje hriechy bol odovzdaný spravodlivosti, ktorú som si ja zaslúžil. To je tá veľká výmena. Ježiš si vymenil miesto so mnou. On zaplatil dlh Božej spravodlivosti a svätosti za teba I mňa. To je to, čo hovoríme, že kresťanstvo môže byť vyjadrené v troch krátkych vetách: Zaslúžil som si peklo. Ježiš berie peklo na seba. Pre mňa nezostáva nebo. Niektorí túto úžasnú pravdy tej veľkej výmeny povedia v jednej vete: Ježiš žil život, ktorý som ja mal žiť a zomrel smrťou ktorou som ja mal zomrieť. Najlepšie to povie Písmo slovami apoštola Pavla: “Toho, ktorý nepoznal hriech, urobil za nás hriechom, aby sme sa v ňom stali Božou spravodlivosťou (2Kor5:21).”
Dovolil som si popísať príbeh Barabbáša a Ježiša z pohľadu Barabbáša, lebo ten príbeh sa ma osobne týka. Aj ja som bol na mieste Barabbáša, keď som si v istú chvíľu svojho života uvedomil ako si Ježiš aj so mnou osobne vymenil miesto na Golgote. V mojom prípade sa ak udialo na Veľkú noc v roku 1977. Celkom osobne rozumiem, čo to znamená byť burič, lotor, zlodej a vrah s ktorým si Pán Ježiš Kristus vymenil miesto.
Budem ešte osobnejší. Hoci viem, že Písmo nehovorí nič o ďalšom osude Ježiša Barabbáša, mám za to, že Barabbáša stretnem v nebi. Čo za ľudia budú v nebi? Ak v nebi nebude Barabbáš, tak kto potom tam bude? Bude tam veľa takých ľudí s ktorými si Ježiš vymenil miesto na Golgote, ba mám istotu, že všetci čo tam budú, budú takým, či onakým spôsobom Barabbášovia.
Ďalšie informácie o Barabášovi
Barabáš, v Novom zákone väzeň spomínaný vo všetkých štyroch evanjeliách, ktorého si zástup vybral pred Ježišom Kristom, aby ho Pontský Pilát prepustil v obyčaji pred sviatkom Paschy.
V Matúšovi 27:16 je Barabáš nazývaný „neslávne známym väzňom“. V Markovi 15:7, zopakovanom v Lukášovi 23:19, bol „vo väzení s rebelmi, ktorí spáchali vraždu počas povstania“ proti okupačným rímskym silám. Ján 18:40 ho opisuje ako banditu.
Meno Barabáš sa nikde inde v Novom zákone nevyskytuje a ani žiadne z evanjelií neposkytuje žiadnu informáciu o jeho predchádzajúcom či nasledujúcom živote. Toto meno môže byť aramejské patrónske meno, ktoré znamená „syn otca“ (bar abba) alebo „syn učiteľa“ (bar rabban), čo naznačuje, že jeho otec bol židovský vodca, resp. význmný rabín. Podľa raného cirkevného otca Origena a ďalších komentátorov mohlo byť celé meno Barabáša byť Ježiš Barabáš (Ježiš bol totiž bežným krstným menom). Ak áno, dav dostal na výber medzi dvoma osobami s rovnakým menom.
Jaroslav Bán st.